Denník Anny Frankovej

Anna Franková si počas dvoch rokov skrývania sa pred nacistickým režimom písala denník, ktorý sa zachoval a dnes je dnes známy ako denník Anny Frankovej. Stal sa hlasom detí, ktoré zahynuli počas holokaustu.

Po prevzatí moci nacistami v Nemecku v roku 1933 utiekla Anna Franková s rodinou do Holandska, kde mal jej otec Otto obchodné kontakty. O sedem rokov neskôr, v máji 1940, Nemci obsadili aj Amsterdam a o dva roky neskôr, v roku 1942, začali nemecké úrady zhromažďovať a deportovať Židov do koncentračných táborov.

Anna, jej sestra Margot, matka Edith a otec sa preto začali skrývať v utajenom podkrovnom byte za ich rodinnou firmou. Anna si počas skrývania začala viesť denník, dnes známy ako denník Anny Frankovej.

„Dúfam, že sa ti budem môcť úplne zveriť, ako som to nikdy predtým nemohla urobiť nikomu, a dúfam, že mi budeš veľkou oporou a útechou. Očakávam, že ťa bude zaujímať, aké to je skrývať sa; nuž, môžem povedať len toľko, že to ešte sama neviem. Nemyslím si, že sa v tomto dome budem niekedy cítiť naozaj ako doma, ale to neznamená, že sa mi tu hnusí, skôr je to ako na dovolenke vo veľmi zvláštnom penzióne. Možno je to dosť šialený pohľad na to, že sa skrývam, ale tak to na mňa pôsobí.“ napísala Anna Franková do svojho denníka 11. júla 1942

Skutočnosť, že nikdy nemôžeme vyjsť von, ma trápi viac, ako dokážem povedať. A potom sa naozaj bojím, že nás objavia a zastrelia, čo nie je veľmi príjemná vyhliadka, ale to nemusím hovoriť.

Anna Franková, 11. júla 1942

Vyhlásenie exilovej vlády

V marci roku 1944 holandská exilová vláda v Londýne vydala vyhlásenie, v ktorom vyzvala Holanďanov, aby si ponechali veci, ktoré by mohli zaznamenať život pod nemeckou okupáciou.

Anna začala v reakcii na toto vyhlásenie upravovať svoj denník s úmyslom uverejniť ho po vojne pod názvom „Tajná príloha“. V období od 20. mája do 4. augusta 1944 prepísala takmer dve tretiny.

Len si predstavte, aké by to bolo zaujímavé, keby som vydala román „Tajná príloha“. Už len samotný názov by stačil na to, aby si ľudia mysleli, že ide o detektívku. Ale vážne, desať rokov po vojne by bolo celkom zábavné, keby sme my Židia rozprávali, ako sme tu žili, čo sme jedli a o čom sme sa rozprávali. Hoci vám toho poviem veľa, aj tak viete o našom živote len veľmi málo.

Anna Franková, 29. marca 1944

O niekoľko mesiacov neskôr, 6. júna 1944, spolu s ostatnými privítala oslobodenie Francúzska Spojencami. Bola si istá, že vojna sa čoskoro skončí. Bohužiaľ, jej konca sa nedožila. Annu, jej rodinu a ostatných ukrývajúcich sa zadržala polícia 4. augusta 1944. Dňa 1. augusta 1944 urobila svoj posledný záznam:

Jednoducho nemôžem stavať svoje nádeje na základoch pozostávajúcich zo zmätku, utrpenia a smrti, vidím, ako sa svet postupne mení na púšť, počujem stále sa blížiace hromobitie, ktoré zničí aj nás, cítim utrpenie miliónov ľudí, a predsa, keď sa pozriem do neba, myslím si, že sa to všetko napraví, že aj táto krutosť sa skončí a že sa opäť vráti mier a pokoj. Zatiaľ si musím zachovať svoje ideály, pretože možno príde čas, keď ich budem môcť uskutočniť.

vaša Anna Franková.

Uchovanie denníka Anny Frankovej

Keď SS spoločne s políciou našli Frankovcov a ďalších štyroch ľudí, ktorí sa ukrývali spolu s nimi, jeden z dôstojníkov SS chytil do ruky portfólio a spýtal sa, či obsahuje niečo dôležité. Otec Anny Frankovej Otto Frank povedal, že sú v ňom len dokumenty. Príslušník SS v reakcii na to odhodil portfólio, ktorého súčasťou boli aj denníky Anny Frankovej na zem. Rodinu Frankových následne poslali do tranzitného tábora Westerbork a potom ich previezli do koncentračných táborov.

Nikto by sa o mojej dcére nedozvedel, keby si denník vzal so sebou.

Otto Frank

Annina matka Edith Franková zomrela v januári 1945 v Osvienčime. O mesiac neskôr zomrela Anna a jej sestra Margot na týfus v koncentračnom tábore Bergen-Belsen. Jediný, kto sa dožil oslobodenia a prežil vojnu bol otec Otto.

Dokumenty Anny Frankovej vrátane jej denníka neskôr uchovávala Miep Giesová, jedna z holandských civilistiek, ktoré Frankovcov ukrývali počas holokaustu. V deň, keď sa dozvedela o smrti sestier, odovzdala dokumenty Ottovi Frankovi. Ten ich usporiadal a neúnavne pracoval na tom, aby bol denník publikovaný v holandčine následne v angličtine.

Denník Anny Frankovej sa však stal bestsellerom až po jeho divadelnej adaptácii, ktorá mala premiéru v roku 1955 a v nasledujúcom roku získala Pulitzerovu cenu. Kniha je dodnes veľmi úspešná a bola preložená do viac ako 70 jazykov a predalo sa jej viac ako 30 miliónov výtlačkov.

Dom v Amsterdame, kde sa Frankovci ukrývali, známy ako Dom Anny Frankovej ročne navštívi viac ako milión ľudí.

^{Zdroj: ushmm.org}